Aktuality

 

daval som si nacas napisat tento report. Zazitky boli velmi silne, lahsie by som ich vyslovil. Bude to uz teda trochu s odstupom.

 

Cez tyzden som sa necitil velmi dobre, citil som nohy po nedelnom preteku v Modre, konkretne lytka z mojich pokusov behat viac cez prednu cast chodidla a vobec pracovat na technike. Prioritou tyzdna bolo dostat sa do stavu aby som rano vstal z postele s chutou na pohyb a nie s pocitom ze potrebujem rest. K tomuto mi pomohol az nas stvrtkovy trening, ked som sa rano zobudil v znacne lepsom stave nez den predtym. Mohol som sa zacat tesit na sobotu.

 

Poobede prichadza do Modry kamos, nakoniec jediny, ktory z povodne ohlasenej partie ide. Cesta ubehla rychlo debatami o lezeni, starych kamaratoch a  vyvoji pretekov v oblasti M.Karpat a konstatovaniach o extremnom naraste popularity behu na Slovensku + co vsetko to prinasa. 

V dedinke Veitsch staviame stan priamo v centre pretekov, zaregistrujeme sa, zaplatime startovne a ideme sa najest. Caka nas horuci den, s pitim iontakov zacinam uz vecer a priebezne aj v noci.

 

Rano obliekam a balim svoju osvedcenu vybavu, nechcem nic nechat na nahodu. Dokonca aj rannej kavy sa s kamosom nezucastnujem, lebo to som neskusal a nechcem riskovat. Mentalne nastavenie je nepretekat, vela pit a hlavne neprepalit zaciatok aby som mohol este druhu cast trasy povazovat pre mna za bezecku a nie turistiku.

 

9:00 start. Uz teraz je velmi teplo. Nenechavam sa strhnut davom, nakolko je tu prevazna cast stafetarov, ktori sa menia po prvych 16km. Prve 1,5km na pohodu dedinou, bezim podla pulzu na max 165/min. Potom zacina tiahle stupanie na 6km do vysky 1100m. Tu striedam rychlu chodzu s obcasnym pobehnutim a stale si strazim pulz. Usadil som sa v poradi, nikto ma nepredbieha a ani ja sa nesuniem dopredu. Potim sa z kazdeho poru, mam pocit ze som sprchova hlavica ;-)

Tesne pred vrcholom stupania je prva obcerstvovacka. Zapijam prve Saltstics. Plan je dat kombinaciu 2 tabletiek +1 magnezia kazdych 1-1,5hod. Pred startom som nedal nic,len iontak. Pocas celeho preteku som uz iontak nepil, len voda, cola. Po zlome stupania zacinam utekat, ihned predbieham cca 10 ludi, potom sa uz ustalim. Obcerstvovacky su kazdu chvilu, pomaly kazdych 4km je nejaka oficialna alebo piratska v obsadeni miestnych dobrovolnikov a nadsencov. Vsetci na trati vytvaraju skvelu atmosferu, povzbudzuju vsetci ktorych stretnem, na Slovensku take nezazivam. Tu to naozaj zije.

 

 

Dobieham na prvu odovzdavku stafiet, citim sa dobre, pozvolny start sa vyplatil. Davam 2 set tabletiek. Tiahle stupania po zvazniciach cucaju energiu z noh. Uz nie su lahke. Zacina cast s najvacsim prevysenim. Striedam beh s chodzou do prudkych stupani. Na 22 km zacina hlavne stupanie na nahornu plosinu Veitschalpe. Zhruba 400m/1.5km. Prichadza na mna kriza po 100m chodze musim zastavit a dat gel. Mal som ho dat skor. Pozriem hlavou hore na obzor a z malych postavicek vysoko na hrebeni je mi do placu. Takto som sa citit nechcel. Hlavu prepnem do robotiky a kladiem nohu pred nohu. Poslednych 300m pred zlomom je mi uz na vracanie. Neviem preco. Na zlome stupania vyborna atmosfera, ludia hucia, citim sa ako hviezda ;) Otvaraju sa neskutocne vyhlady na alpsku krajinu v 1800mnm. Skusam utekat, ale nohy mam vratke a chodnik je plny skal, radsej obcas prejdem do chodze, nechcem si tu zlomit nohu. Pri kazdom pobehnuti mi je na vracanie. To nie je dobre. Dobieham na obcerstovacku a davam sa ako tak dokopy colou, cajom a bananmi. So sebazaprenim ale viem ze musim. Idem dalej a davam 3 set tabletiek proti krcom. Pri zapijani skoro hodim sablu. Po cca 500m striedaveho behu ten nechutny pocit v zaludku prechadza a zacinam sa citit dobre. Az moc dobre na to ako mi bolo. Zacinam predbiehat ludi. Aj stafetarov. Aj v tejto vyske je citit ako velmi je teplo.

 

Nasleduje usek v neskutocnej prirode. Alpske luky, ostre hrebene, prudke skalnate zbehy. Prichadzam na 2 odovzdavku stafiet na cca 35km. Spatne pozeram ze som na tychto vacsich obcerstvovackach stal asi 1,5min. Idem dalej citim sa dobre. Opat sa vnarame do lesa a striedaju sa zbehy a opatovne stupania po lesnych cestickach a cestach. Teplo uplne sala. Dostavam sa do symbiozy s jednycm stafetarom, kde ho vzdy dobieham a predbieham v klesaniach a on ma dotahuje, predbieha v stupaniach. Davame sa do reci. Chysta ma na zaverecnych 6km co by mal byt zbeh ktory mi stale ide v tempe cca 5:10/km. GPS mi ukazuje menej nez su oficialne vzdialenosti na obcerstvovackach. Niekde medzi 44-48km obieham zopar vypnutych ludi. Tu som rad za svoj pomaly zaciatok. Spirit is high. Ale uz citim unavu. Poslednych 6km je euforia. Moj znamy stafetar ma posiela dopredu - teraz let. Co aj robim a v zbehu predbieham dalsich 2. Posledny km je po rovine v dedine. Tesne pred vybehom do roviny ma jemne dotahuje posledny predbehnuty a hovorim si ze to snad nie, nemoze ma dat. Drzim tempo na ake mam a vzdalujem sa mu. Dobieham do ciela s velkou spokojnostou.

 

Cas 6:41 nie je nieco s cim by som sa chcel chvalit. Ale tento beh mi dal nieco co som potreboval. Viem ze ked chcem, doakzem ustrazit zaciatok a neprepalit. Viem ze sa da uplne vyhnut krcom ak dodrzim pitny rezim a saltsticks. Doplnanie energie tiez zafungovalo -banany, susene slivky a 4 gely. A prvy krat som zazil pocit behu na 50+ kilometri ;-)

 

Vyborne zorganizovane preteky, ani sekundu som nemal pocit ze sa da zabludit, vyborne logicke znacenie. Kazdu chvilu obcerstvovacky, v tom teple som ocenil. Alpska krajina, povzbudzujuci ludia. Radim medzi TOP co som bol. Vaham dat 1 miesto, lebo tazko posudit medzi sebou Jesenicky maraton, Trangosku-Donovaly a toto. Na buduci rok by som sa rad vratil a skusil urobit nieco s casom.