Zhodnotenie MSR [Fatranský maratón 2012] očami Janky Madarasz … alebo – pozor dnes predbieham :)))
Tak asi viete, ale ak by nie, tak Janka Madarasz sa cez víkend po prvý krát zúčastnila MSR v kategórií ELITE v horskej cyklistike v disciplíne maratón. Janka síce skončila posledná, ale aj tak jej patrí absolutórium. Ako najstašia pretekárka s tecnickými problémami však pretek dokončila. Pretek bol zaradený do prípravy na Sella Ronda (ITA), jeden z najťažších pretekovv Európe.
Po každom preteku si píšeme zhodnotenie a takto Vam chceme ponúknuť nahliadnuť do hrnca našej pretekárky (doslovne 
)...
ROZJAZDENIE
17 minút,mierny kopec hore, najprv zľahka, frekvenčne, 2 x tempo na rozdýchanie (do 170), potom na štart.
ŠTART a PRETEK
Celkom veľa ľudí na štarte, babská skupina sa držala cca pokope. Mierny chaos, takmer sa jeden týpek predo mnou vyplieskal, takže mierne zdržanie, ale volavku Damkovú (ostrožltý dres) som nestratila. Držala som sa v blízkosti 8 minút, potom som ju mala aj na lepivých lúkach na dohľad. Úvodné lúky mokré, kolesá ako keby niekto držal... a stále ma niekto predbieha, radšej sa neobzerám, mám pocit, že mi všetci ušli. (Aj volavka s kamoškou hartlovou...) Musím spomaliť, nechcem prepáliť.
V poslednom čase aj napriek rozjazde mi to subjektívne ide lepšie tak cca po hodine jazdy. Aj teraz. Tentoraz po hodine prišlo prvé dlhé stúpanie (dĺžka 5 km), dosť nezáživné – lesná „dialnica“ vysypaná kameňmi, zle sa na tom išlo. Tu začalo moje predbiehanie... Postupne doťahujem a predbieham, tu som dala tuším 5 chlapov. To je motivujúce, povzbudzuje ma to. Nasleduje zjazd – nepríjemný, spomínané veľké kamene, prestriedajúc sa s blatovými úsekmi, nános blatka na kameňoch... niekedy mierny tanec. Cesta je lemovaná opravovačmi defektov... Idem dosť zostra, ale s rozumom. Pod kopcom občerstvovačka. Pijem, sadnem na bike a chcem odísť – ejha, defekt, no tak teda aj ja... Našla som si na to ale celkom dobré miesto, ochotná technická obsluha pomáha (akurát nemali veľkú pumpu, tak chlapec musel fúkať mojou malou...) (tak som si zatiaľ zobla banánky) :)
Takže jasné, dobojované, keďže volavka je už dáááávno v nedohľadne, nemám šancu žeby som ju nebodaj dobehla. Jasne že nevzdávam, ani nespomaľujem, neflákam sa – ide sa predbiehať ďalej... a zase mám pred sebou známe chrbty, doťahujem sa postupne a POZOR – PREDBIEHAM :))))
Ďalšie dlhé stúpanie – opäť nekonečná zvážnica – dobrý tréning morálky... a hore a hore... na záver taká maličká stojka – čiastočne tlačím, čiastočne nesiem. Tu ma už predbiehajú chlapi zo strednej (štart hodinu po nás)... Aspoň je veselšie, nie som sama .
Občas mi blbne radenie, neteší ma to. Sľubujem si kontrolu lanka po preteku (hmmm, tentokrát som ho pred pretekom kontrolovala – aj keď to nemám vo zvyku).
Tesne po odpojení strednej, začína nudná mierne stúpajúca asfaltka, chcem preradiť, cvakám naprázdno. No teraz som už asi naozaj skončila... Skusmo potiahnem párkrát v stoji, premietnem si v hlave profil a zosadám. Veľmi nerada idem otočiť... Oproti idúci cyklista pri mne zastaví, že čo je? Pozrie, skonštatuje, že ak mi nevadí, že stratím čas, tak on lanko má a pomôže mi to spraviť. Jéj, moja dobrá duša :) Tak sme spoločnými silami lanko vymenili (ja som držala bike :), ďakujem, nasadám a trielim opäť predbiehať – veď teraz ma obehol snáď celý zvyšok štartového pola, vrátane poslednej ženy... Tú vzápätí asi po 10 minútach dobieham a nekompromisne nechávam za sebou. Asfaltka sa zmení na lesnú cestu, sklon sa zvýši, nakoniec opäť výnos biku (je to lepšie ako tlačiť... skvelá to príprava na Sellu...) Ešte jeden ostrý a ide Anakonda – technický singel, ťažký. Vyžaduje sústredenie (po tých 75 cca km to treba) Nastupujeme doňho dvaja, chlapíka za mnou som videla , teda skôr počula prvých 100 metrov, potom som mu ušla. Aj napriek únave si ho užívam.
Posledná občerstvovačka – a čakám už iba mierne zvlnený profil do ciela – ale nastal boj . Lúky a stále len hore a hore, aspoň už boli obschnuté a nelepili tak. Mierne náznaky kŕčov – soľ. Ale fúkal protivietor. Celkom chladný. Keď som už ani neverila, že sa niekedy do tých rajeckých Teplíc aj vrátim, tak prišiel konečný zjazd. No – čas bieda, nebyť zrady techniky, možno by bol do tých 7 hodín.
OBČERSTVOVAČKY
opäť nezanedbanie pitného a jediteľného režimu (opäť bez kŕčov)
1. voda, ionťák, banány (oprava defektu)
2. voda, ionťák
3. voda, ionťák, banán do vrecka, čokoláda (doplnenie camelu) (premaz reťaze)
4. voda, ionťák, čokoláda
DOPLNKY:
raňajky – chlieb so syrom a paradajka + semená (slnečnica, tekvica, konope) – zelený čaj (toto je moja obľúbená osvedčená kombinácia – riadne posolený...)
CHIA semienka :)
1 gel Enduro Snack – na 2x
1 gel od Aminostar (brrr, sladký lepák)
šleha od NUTREND na cca 60 km (pred predposledným dlhým kopcom)
v cameli ionťák slabý so soľou
soľ – preventívne a potom na 80 (slabý náznak kŕču)
OBUTIE
vzadu Continental Explorer , vpredu Little Albert – spokojnosť – až na ten defekt, ale to bol preraz
VÝSLEDNÝ DOJEM
ťažké, náročné. Miestami nezáživné stúpania.
Užila som si najviac Anakondu – singel, aj napriek únave...
Janka za P'art of Heart všetci gratulujeme 