Aktuality

08.08.2011

Report: Už viem ako chutí ...SLOVAKMAN 2011

Prinášame Vám slúbený report od Štefana Čuvalu, ktorý sa cez víkend zúčastnil svojho prvého Ironmana, Slovenského Slovakmana, ktorý sa konal v Piešťanoch. Tak príjemné čítanie Žmurkajúci



Ironman.
Pre mňa vždy veľký rešpekt, na ktorý som sa pozeral z diaľky a s veľkým uznaním. Obdivoval som ich a jemne závidel. Sú to síce blázni, ...ale blázni z mojej krvnej skupiny Usmiaty Milujú šport, rovnako ako ja. Myšlienka zdolať túto métu sa v mojej minulosti objavila už viackrát, no nikdy som nenabral guráž a odvahu sa na ňu pripraviť. Až minulý rok to dozrelo. Rozhodol som sa, že sa stanem Ironman. Chcel som si splniť ďalšiu métu a spoznať to o čom všetci IM stále hovoria (physic and mental metamorphosis).

Moja príprava začala tým, že som si začal študovať, kde túto súťaž môžem absolvovať. Klagenfurt (miesto najbližšieho konanie Ironmanu) bol na môj vkus dosť drahý (500 EUR štartovné), no ani som ho riešiť nemusel, keďže už bol vybookovaný. Takže som svoju pozornosť sústredil na dva preteky poblíž a to na Moraviaman a Slovakman (moravská a slovenská obdoba Ironmanu). Slovakman ma mierne odrádzal, keďže bol na ňom cestný bicykel kratší o 12km (keď už mám ísť Ironmana, tak chcem aj jeho objemy Usmiaty ). Nakoniec som sa však dozvedel o zmene miesta podujatia (tento rok sa po prvý raz konal v Piešťanoch) a na Slovakmana som sa prihlásil. Teraz už môžem povedať, že toho neľutujem.

Fyzickú prípravu som začal plávaním. Keďže som nikdy nebol žiadny extra plavec (mám síce FTVŠ, ale plavec som bol vždy skôr podpriemerný), vedel som, že bez kvalitne vedeného tréningu sa nepohnem. Preto som oslovil ISC (International Sport Club), ktorý mi vyhovel a začal som u nich chodiť na plavecké tréningy. Na prvom tréningu došiel Juraj (tréner) a zakričal 400m rozplavba, ...no iba som sa zasmial ...a on pochopil. Pochopil, keď ma videl plávať prvých 100m s kyslíkovým dlhom Žmurkajúci Takže začiatok takmer z nuly. S plávaním som sa hral celú zimu. Snažil som sa chodiť 3x do týždňa, no aby som bol úprimný niekedy nevydalo a šiel som plávať len 2x (však som od trénera dostal aj papuľu Plačúci ). Popri plávaní som sa snažil „lightovo“ behať a občas zájsť aj na spinning. Jednoducho, keď sa pozriem pravde a Polaru Pro Trainer 5 Softwaru do očí, zimnú prípravu som odflákol. Tešilo ma jedine a to, že som sa napriek nízkemu objemu v bazéne zlepšoval. Snažil som sa totiž študovať techniku pohybu, špecifiká vodného prostredia, až mi to niekedy prišlo, že za počítačom trávim viacej hodín ako v bazéne. Evidentne mi však štúdium pohybu pomáhalo.

Druhou dôležitou vecou bolo doriešiť cestný bicykel. Ja som v minulosti jazdil horský bike (asi 4 sezóny), no na cestnom som doteraz nesedel. Takže som začal zháňať „cesťáčik“. Ten sa mi podarilo zohnať až v neskoršej jari. Až vlastne v máji začala moja cyklistická príprava. Cesťák sa mi páčil a snažil som sa naň vybehnúť minimálne 2x do týždňa (väčšinou dlhé jazdy od 100 do 120km v skupine jazdcov, v priemerke 30km/h), pri dodržaní plávania 2x do týždňa a 2x behu. Jarná príprava bola o niečo málo lepšia ako zimná, ...no aj za tú by som si zaslúžil facku Smejúci sa

Chýbala mi posledná vec a tou bol plavecký neoprén. Ten som doriešil na začiatku leta a odvtedy som chodil plávať už len von (za každého počasia). Plávanie vonku a v neopréne je dosť špecifické a preto mi chvíľku trvalo, kým som sa do toho dostal.

Letná príprava (posledné 2 mesiace) už bola podľa mojich predstáv. Musel som síce odmietnuť viacero aktivít, ale keď som chcel uspieť, musel som. Zo zimy a jari som totiž nemal dobrý pocit. Urobil som si tréningový plán a začal som sa ho držať, aj na úkor iných aktivít (tréningov s klientmi). Plával som 3x do týždňa (iba vonku a za každého počasia). Na „cesťák“ som chodil 2x do týždňa (keďže väčšina jázd bola objemových, v zlom počasí som nechodil, aby som na poslednú chvíľu neochorel), behával som 2x do týždňa (objemy). Na beh som si veril, je to moja „najsilnejšia“ disciplína.

Týždeň pred SM som bol ešte plávať (vonku 13 stupňov, dážď a zima mi bola aj v neopréne). Tu som dostal dosť ťažkú nádchu a preto som si musel dať nútených 5 dní voľna až do štartu. Mentálne som bol už dva týždne pred pretekom Ironmanom (nastavená psychika). Cítil som sa veľmi dobre v plávaní a vedel som, že ak nebude fúkať, tak mám na čas pod 1:20h. Cesty som sa najviac obával, jednak som si nestihol dať ani raz v tréningu 180 a viac km a jednak som mal málo najazdené. Navyše „hrazdičku“ (riadidla, kde cyklista zaľahne) som si zapožičal len asi 3 týždne pred SM (mal som možnosť si ju skúsiť len v 3 jazdách, pričom ani jedna nepresahovala 80km). Na beh som si veril, maratón by nemal byť problém.

Deň pred pretekom sme sa boli zaregistrovať. Okrem mňa súťažila aj naša štafeta P’art of Heart (skončili na 2.mieste). Ubytovali sme sa vo vedľajšej dedine v rodinnom domčeku. Zišli sme sa tam dosť veľká partia ľudí, okrem nás ešte aj dva teamy Sportdiagu (tiež išli štafetu). Troška sme pokecali, troška popili (nealko pivo) a samozrejme sme sa pripravovali na druhý deň. Večierka sa mierne pretiahla, no o polnoci sme boli zaľahnutý. Spánok sme moc neriešili, (štarťák, navyše náš plavec píííílil jak zadretý Pionier zo 78ho roku). Spali sme zhruba 4 hodiny (toľko som aj predpokladal, takže som bol v klude). Ráno hygiena, balenie, príprava. Ešte pred pretekom som vypil 2 litre minerálnej vody. Na raňajky som si dal otestované piškótky.

O 6 hodine sme boli na mieste, kde nás čakali už ďalší členovia štafiet a samozrejme organizátori. Počasie bolo úžasné, bezvetrie a vychádzalo slniečko. Plávanie odštartovalo o 7 hodine. Plávalo sa 4x950m. Prvé kolo bolo pre mňa asi najhoršie, nebol som rozplávaný, stále do mňa niekto narážal a kopal a k tomu sa mi zahmlili okuliare spôsobom, že som nevidel na 4 metre (nieto bójku). Tak som sa držal plavcov predo mnou a troška som si nadplával. Prvé kolo bolo pre mňa najhoršie. Pri výbehu som si však vymyl okuliare a svet bol hneď jasnejší. Tempo som si sledoval počtom nádychov. Išiel som celé plávanie na 3 nádychy a vedel som, že ak to budem takto držať, tak to nemám kde prepáliť. Plávalo sa mi neuveriteľne ľahko, snažil som sa uvedomovať si všetky tie veci, ktoré som sa naučil, ako vysoké postavenie tela, dokončenie záberu, rotácia, natiahnutie ruky a pod. Všetci, ktorí mi počas sezóny pomáhali s plávaním, tam v ten moment boli so mnou: Juraj, Jožko, Tomáš, Martin a aj Yang Sun Usmiaty Vyplával som na 51.mieste (z 90tich účastníkov) s časom 1:17:07 (2:02 tempo).

Depo1 som zvládol teda extra pomaly (ja nie som žiadny extra triatlonista) Úžasný Chcel som sa prezliecť do cyklistického oblečenia, no zabudol som si uterák. Tak so tam s tou užovkou (teda červíkom, po tej chladnej vode vo Váhu) skákal nahý. Navyše v depe som bol druhý krát v živote (áno, to znamená, že SM bol môj druhý triatlon Smejúci sa ).

Bike som vyštartoval do bezveterného počasia. Trať viedla po ceste prvej triedy (61ka) z Piešťan do Červeníku a späť. Išlo sa na 6 kôl (každé malo 30km) za plnej premávky. Prvé kolo sa mi išlo úžasne. Bol som zabalený do slzičky a ťahal som po otočku 34km/h a naspäť 36km/h. V prvom kole som začal občerstvovať, dal som dve proteínové tyčinky a 0,7litra iontáku. Druhé kolo sa išlo fajn, až na to, že začal fúkať vietor (predpoveď hlásila, že o 9hod sa má vetrík výrazne zdvihnúť a predpoveď sa naplnila). Do otočky 33km/h a po otočke 37-38km/h. Stále som bol zabalený. Zjedol som 4 celozrnné čokoládové sušienky + jeden gél a zapil som to 1,2 litrom tekutín. Tretie kolo som začal cítiť zadok, predsa len jazda na hrazde má taktiež svoje špecifiká. V treťom kole som po otočku ťahal 32-33km/h (treba ale povedať, že vetrík sa mierne stupňoval a bol silnejší). Naspäť som „točil“ 35-37km/h. Dal som 6 čokoládových sušienok + jeden gél a zapil som to asi litrom iontáku. Štvrté kolo ma už okrem zadku začali bolieť i ramená (opäť nezvyk jazdiť objem na hrazde). Cestou po otočku som v silnejúcom protivetre zacítil jemný náznak kŕču v ľavom lýtku. Dal som 5 čoko sušienok, jednu šlehu a zapíjal 0,7l iontákom. Cesta po otočku 31-33km/h a naspäť 35-38km/h. Na občerstvovačke som si dal banán a doplnil som tekutiny (zobral som si asi 1,2l iontáku). Piate kolo ešte išlo (neviem, či sa mi to zdalo, alebo ten vietor naozaj opäť zosilnel). Bolel ma zadok i ramená a pomaly sa k tomu pridávala i šija. Častokrát som preto chodil do sedu i stoja (už som nebol zabalený). Cesta tam posledne sušienky (4ks), cereálna tyčinka a gél (zapíjal som spomínaným iontákom). V protivetre som ťahal 29-30km/h a chytili ma 2 slabé kŕče do lýtok, naspäť pol kola okolo 34km/h a potom mi preplo a dával som asi 38-39km/h. Neviem prečo, ale chvíľku som vypol mozog a uvedomil som sa až v Piešťanoch, že idem ako turo a dychčím jak žena pri pôrode. Išiel som, ako keby som sa ponáhľal domov, kde ma čaká brutal veľká pizza, neuvedomujúc si, že mám pred sebou ešte 30km biku a maratón. V poslednom kole ma bolel zadok, ramená, šija a v tomto kole som už chytil 4 kŕče do lýtok a asi 2 do stehien (raz som dokonca chytil do oboch nôh naraz a moc nechýbalo, aby som spadol ako kabela, nemohol som totiž otočiť nohami a ledva som sa stihol vypnúť). Toto kolo som dal liter iontáku + šlehu, tempo sa znížilo na 27-29km/h po otočku a 30-31 po otočke. Bike som dokončil v 39.najlepšom čase za 5:37:53h (mne inak nameralo 182,7km a čas 5:36:dačo ...no dôležité, že to nebolo pod 180km Usmiaty ).

Toto je oficiálne video zo stránky Slovakman.sk, ktoré Vám dá predstavu o tom ako sme bojovali. Ja som na 1:17m.

Odkaz na video tu

Áno viem Zahanbený ...jasnéééé. Vidím ako teraz každý kýve hlavou a hovorí, že kde a koľko chýb som spravil. Áno, viem a poznal som taktiku dopredu, vedel som čo môžem čakať, vedel som predpoveď počasia, vedel som, že sa mám šetriť. Uznávam spravil som chyby, prvú hneď v treťom kole, kde som mal spomaliť pri prvých náznakoch kŕčov. Vedel som o tom a predsa som išiel. Prečo? Prišlo mi to, že musím bojovať a nesmiem poľaviť (ťažko sa vysvetľuje, keď máte bojovnú,...lepšie povedané cieľavedomú povahu). Po vojne je každý generál Usmiaty

Svoje chyby som si aj sám pekne vyžral. Po 5 minútovom depe2 som vybehol na bežeckú trať. Išlo sa 6x7km na veľmi peknom okruhu mestom (povedľa kúpeľov Piešťany). Keď som chcel pomýšľať na cieľový čas pod 11:00h, musel som ísť bežecký okruh za 40 min (6x). Prvý okruh sa mi to ešte podarilo, dal som ho klusíkom za 40 min, pil som vodu a kofolu (asi 0,6 dcl). Na konci prvého okruhu ma ale už začali ťahať kŕče do lýtok. Druhý okruh som už musel prejsť aj sem tam do chôdze. Dal som melón, kofolu a vodu + jeden gél. Toto kolo už bolo zjavne pomalšie za 52 min. Už som vedel, že za 11hodín to nedám, ...stále som si však veril na čas 11:30h. Prišlo tretie kolo. Kŕče, kŕče, kŕče, kŕče a potom  ...a potom ešte kŕče. Okrem svalových kŕčov prišli dosť veľké žalúdočné kŕče, začal som mať problém s prijímaním tekutín. Fyzická kríza (tréning) tu bola už dve a pol hodiny, no mentálna začínala až teraz. Neviem za koľko som dal toto kolo, ale bolo zase o niečo pomalšie. Štvrté kolo som chcel zabaliť, najväčšia mentálna kríza, kde som si dával argumenty, že prečo skončiť. Prvý bol, že je mi zle, všetko ma bolí. Druhý, že si ničím zdravie a musím mať rozum. A tretí, že aj keď by som tento pretek dokončil, tak z neho nebudem mať dobrý pocit, keďže som ho úplne pokašlal. Na beh som sa tešil, mala to byť moja čerešnička, moja najlepšia disciplína a ja som ju išiel ....no strašne.  Navyše sa v tomto okruhu sa pridali kŕče do medzirebrových svalov a nemohol som sa skoro vôbec nadýchnuť. Bola to moja najväčšia kríza akú som kedy doteraz mal. Žalúdočné kŕče ma donútili opustiť bežeckú trať a navštíviť najbližšiu krčmu. Tam som na záchode pobudol zo 10 min, pričom som skoro zaspal. Myslím ale, že mi to troška pomohlo. Chôdzou som pokračoval ďalej a snažil som sa ešte rozdýchať kŕče spod rebier. V hlave prebiehal boj. Nakoniec som sa rozhodol, že pretek dokončím. A môj dôvod? Tým ste boli Vy ...vy všetci, ktorí ste mi v príprave podali pomocnú ruku, poradili, nasmerovali, ktorí ste mi dôverovali, čakali ma v cieli, či doma za kompom pri výsledkovej listine, vy čo ste stali pri mne.

Piate a šieste kolo som išiel striedavo beh a chôdza. Kŕče v nohách som už nejako moc nevnímal, žalúdočné ma ešte občas prinútili zastať, no piť som musel, ak som chcel dokončiť (tak som aspoň vodu dusil, ..k nej aj soľ). Bežecká položka bola ...normálne sa mi to nechce ani napísať Usmiaty ...5:23:51h (to je tempo, že 7:40min/km). Hrúúza.

Cieľ bol emotívny a nádherný. Väčšina pretekárov už síce bola v cieli, ale to mi nevadilo, mal som tam svojich ľudí S vyplazeným jazykom Bol som spokojný, že som dokončil a že som Železný muž a to aj napriek chybám, ktorých som sa na biku dopustil. Čas 12:29:38h je o hodinu horší ako som si zaumienil (žeby nedokončená výzva?). Celkovo to stačilo na 58.miesto z 90.štartujúcich.

Keď sa na to pozriem z nadhľadu tak musím byť spokojný, veď som mal 3,5 mesačná príprava na cestnom bicykli (ktorý nie je ani zďaleka špeciálom), 10 mesačnú plaveckú prípravu, 2 mesačnú prípravu na otvorenej vode v neopréne, zažitý len jeden triatlon v jednotlivcoch a navyše som odflákol zimnú prípravu na facku Žmurkajúci

Záverom: tento pretek sa nedá zvládnuť bez pomoci iných ľudí, preto vďaka za vašu motiváciu, cenné rady, materiálnu pomoc, organizačnú pomoc, za ochotu, za všetko. Nebudem tu nikoho menovať, vy viete, že to patrí Vám.

Mne tento pretek dal nový pohľad na písmenko S (ako medailu sme na SM dostali železné písmeno S). Pre mňa S bude charakterizovať okrem SM, aj SEBAZAPRENIE. Fyzický, to bol naozaj zdrvujúci tréning, ...no mentálne to bol jeden z najlepších tréningov, aké som kedy mal. Aj vďaka nemu som sa posunul opäť ďalej, som silnejší a odolnejší. Je jedno, či moje ďalšie výzvy budú v športe, v pracovnom, alebo v súkromnom živote, idem si za svojim a nezastaví ma nič,  ...no iba ak osud a parný valec. Vlastne,...už ani ten nie, ...veď som IRONMAN Usmiaty

 

 

 

Príprava na Ironmana (9.8.2010 – 5.8.2011) moc Vám to nepovie, ale dá Vám to aspoň akú takú predstavu o mojej príprave v celku.
 

Celkový počet TJ: 326 (najdlhšia súvislá záťaž bola 5:58h)

Počet bežeckých TJ: 105 (najdlhšia mala 3:47h)

Počet cyklistických TJ: 66 (najdlhšia 5:58h)

Počet plaveckých TJ: 88 (najdlhšia mala 1:58h)

Počet posilňovacích TJ: 52 (najdlhšia mala 1:14h)

 

Tréningový čas: dokopy som športoval chudobných 359h

Počet cyklistických km: 3519 (najazdené za posledné 4 mesiace)

Počet bežeckých km: 1153

Počet plaveckých km: 170