Report from succesfull experiences
Ako sme Vám sľúbili, z najväčších úspechov a zážitkov Vám budeme prinášať reporty a to preto, aby ste mali aspoň z časti možnosť pochopiť pretekára na trati a jeho úspech. Toto je prvý autentický, nezostrihaný report od Matúša Vnenčáka, ktorý absolvoval Nízkotatranskú stíhačku. Myslím, že stojí za to si ho prečítať. Týmto môžeme byť aspoň z časti s ním na náročnej trati ...ale čo je dôležitejšie, môžme sa učiť z jeho skúsenosti. Ja osobne mu jeho zažitky trošku zavidím (možno sa raz nechám nahovoriť 
), splnil si totiž krásny cieľ a navyše s veľkým úspechom. Ich team skončil totiž na 2.mieste s časom 16:36h. Ak hovorím team, treba spomenúť Mateja Fabšíka, ktorý už v jeho veku má skúseností na rozdávanie.
Nazdar trener :)
svaly a klby su uz uplne OK, len 4 napucane pluzgiere este trosku ombmedzuju pohyb v plnej miere - Po pravde, myslel som, ze budem ovela viac rozbity, zrejme sme pripravu ani priebeh nepodcenili a vysledok sa dostavil :)
Urcite pre nas vyhoda bolo to, ze nevieme uplne presne do coho ideme, ale psychicky sme to zvladli na 1. Ani presne neviem, ze co by sme mohli zlepsit - a to ja nachadzam pri pretekoch mnoho chyb.
Isli sme tam uz den vopred, kedy bola prezentacia a briefing. Vecer sme dojedali naposledy asi 8 chod cestovin za posledne 3 dni, este buchty na pare a mixovane musli a kusok pizze.. Rano o 6 start (o pol 5 sme zjedli kazdy pol kila musli s ovocim) a hned na zaciatku nas cakalo cca 6km a cez 1000m prevysenie. Podla mna prve teamy to prepalili isli to za 1:04 - my o 5 min horsie na 5.-6. pozicii spolu s Poliakmi (celkovo 4.)
Potom nasledovalo asi 15km krasna hrebenovka (hore-dole) po makkom podklade, ktoru sme vyslovene bezali rezkym tempom. Tam nasledovala 2.kontrola a slnko uz riadne pripekalo, prisli sme na 3.-4.pozicii. Zdrzali sme sa len na razitko, vymenili uplne novy camel s iontakom a zjedli prve 3 musli a zacali stupat asi do najvacsi stojky pocas stihacky, fakt kruto strma zvaznica... Cakal nas najtazsi usek (22km) na orientaciu a psychiku. Zarasteny uzky chodnik, sama kosodrevina, vysoka trava, polom, popadane stromy, blato, horuco ako v pekle...Tam ja som mal riadnu krizu, ptz tie ostatne veci sme mali vsetci rovnake, ale ja teplo vyslovene neznasam...Pustil som si hudbu a mastil som za Matom, samozrejme bezmyslienkovite, lebo keby som zapol hlavu, bol by som odpisany a na Certovici by som to zapichol :) Nastastastie sme to nejako presli, aj ked trvalo to vecne... Mozno ze je to zvlastne, ale tam sme si urobili celkom naskok pred ost. dvojicami, lebo sme sa vsetko snazili odbehnut. Prisli sme na nu na 2.mieste. Vyhoda bola to, ze sme od cca 20.km bezali az do ciela s palickami - takze aj ked sme zakopli alebo nieco obdobne, tak sme to ustali.. Na Certovici sme ale museli si dat vacsiu pauzu, ptz Mato zacal trosku krcovat a ja som musel trochu doplnit pozitivnu energiu.. Kontrola a obcerstvovacka na Certovici (44km) bola bohata. Pustili sme sa do vsetkeho ako keby sme tyzden nejedli :D Ja som si doplnili 3l camel s ich iontakom, ptz moj som vypil uz v tom case 6l a mal som ho uz plne zuby :) Zjedli sme tam, teda vypili polievku vyvar s cestovinami, vypili birrel, zjedli parenicu, broskyne, banany, musli, zjedli prve tabletky a prvy protak, dali bandaze na kolena (az do ciela nakoniec a dobra volba) a pustili sa do celkom hardcore useku s 3 stojkami, ale tam som tahal ja a Mato sa dobre chytil a zo 4.miesta co sme z Certovice odchadzali sme prisli na dalsiu kontrolu na Chopku (cca 60km) znovu na 2. mieste. Uz vtedy sme mali cez 3900m vyskovych z 5500 takze celkom fajn pocit ... Tam sme dali dalsie tabletky, novy iontak a nieco sme zjedli a bezali dalej po hrebeni...palicky a kompresne veci neskutocne pomohli, lebo obaja by sme bez nich sa uplne skrcovali uz asi pred Certovicou. Na Durkovej sme mali celkom naskok pred 3. odhadujem okolo pol hodiny a na 1. sme mali tiez asi polhodiny...tak sme to este nechceli silit a isli si svoje tempo s pravidelnym nadmernym uzivanim iontaku a gelov a protakov, lebo s ich absenciou by sme hned odpadli. Na poslednom velkom kopci sme si kontrolovali prvykrat s otocenim sa dozadu svoje postavenie a nikoho sme nevideli, tak sme zacali schadzat asi najhorsi, strmy a rozbity chodnik na posl. kontrolu (89km) tam sme prisli. Matovi zacalo odchadzat koleno, tak sme prestali pomyslat na boj o prvenstvo, aj ked ja som mal toho tiez dost, lebo sa zacali prejavovat pluzgiere...este z posl. kontroly nas cakali dve stojky a uz len potom zbeh do ciela, kde sme museli posl. hodinu pouzit celovky, kt. aj tak boli v povinnej vybave...Ciel sme si neskutocne uzili, aj co nasledovalo potom :)
Za prvymi sme zaostali asi 40min, a pred 3. asi 20min. Vsetky 3 prve dvojice zlepsili tratovy rekord.
Rano o 10 po limite pretekov bolo vyhlasenie, kde sme dostali super ceny a pohar s diplomom.
Skusenost a zazitky urcite do konca zivota, aj ked niektore casti si fakt nepamatam, lebo tu hlavu som mal asi doma vtedy a isli len nohy :) Samozrejme vdaka patri aj Matovi, lebo jeden by tychto 100km len s mentalnou otrlostou.
Este zajtra mam volno a v stredu by som chcel uz ist na vynasku na Terynku... tak tolko,snad to vyzera aspon trochu autenticky :)